Židovsko-kresťanský dialóg sa dnes na Slovensku rozvíja nebývalým spôsobom, už nielen medzi nadšenými jednotlivcami, ale aj na oficiálnej, inštitucionálnej úrovni. Proces zbližovania je poznačený stáročiami vzájomných predsudkov a otriasajúcimi skúsenosťami, najmä z dvadsiateho storočia, ale poznáme aj pozitívne príbehy. Prešovský grécko-katolícky biskup Pavel Peter Gojdič prechovával voči židovskej komunite srdečný vzťah. Spomínajú sa jeho návštevy v neologickej synagóge a spoločné čítanie žalmov. Inžinier Eugen Bárkány založil a viedol v Prešove prvé slovenské židovské múzeum v rokoch 1928 – 1938. Múzeum sa orientovalo aj na návštevníkov z kresťanskej majority a sú dokumentované skupinové návštevy z prešovských farností. Seneckého rabína Emanuela (Menachema Mendela) Breznitza a miestneho katolíckeho dekana Alajosa Károlyho spájalo mnohoročné priateľstvo. Miestni obyvatelia si dlho po vojne spomínali na ich nedeľné prechádzky po slnečnej strane námestia a počas osláv zlatého jubilea seneckého dekana v roku 1938 bol Breznitz čestným rečníkom vo farskom kostole, ako o tom informovala dobová tlač.
Počas tragického obdobia druhej svetovej vojny bolo na Slovensku mnoho veriacich kresťanov, ktorí s nasadením vlastného života a za cenu ohrozenia svojej rodiny, pomáhali zachraňovať židovských bratov a sestry. Mnohé slovenské kláštory a cirkevné inštitúcie ukrývali prenasledovaných. Známy je príbeh Uršulínskeho kláštora v Bratislave, kde sestry dlhodobo schovávali židovské deti.
V povojnovom období, ktoré poznačila komunistická diktatúra, sa medzináboženský dialóg na Slovensku nemohol rozvíjať. Za významný míľnik možno považovať až letné tábory s názvom Mosty – Gešarim, ktoré v deväťdesiatych rokoch inicioval a viedol bývalý minister kultúry Ladislav Snopko. Židovská a kresťanská mládež niekoľko dní spolu upratovala židovský cintorín a kultúrne pamiatky, napríklad synagógu v Liptovskom Mikuláši a kostol v Pribyline. Vyvrcholením podujatia bol koncert, vďaka prenosu uskutočnený v oboch objektoch súčasne. Podujatie bolo miestom inšpiratívnych dialógov a zaujímavých stretnutí a jeho účastníkov ovplyvnilo na celý život.
Dôležitým momentom v židovsko-kresťanskom dialógu na Slovensku bola vôľa najvyšších predstaviteľov židovskej komunity, katolíckej a evanjelickej cirkvi aktívne podporovať dialóg. V roku 2015 sa na pozvanie Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike uskutočnila spoločná púť predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislava Zvolenského, generálneho biskupa ECAV a predsedu Ekumenickej rady cirkví na Slovensku Miloša Klátika a predsedu ÚZ ŽNO Igora Rintela do Svätej zeme. Nasledovali spoločné stretnutia a vyhlásenia, ktoré boli signálmi do vlastných komunít ako aj k širšej slovenskej spoločnosti.
Židovsko-kresťanský dialóg dostal vzpruhu v roku 2015, začatím úzkej spolupráce medzi Teologickou fakultou Trnavskej univerzity a Židovským kultúrnym inštitútom. Táto spolupráca má podporu aj ÚZ ŽNO a Spoločnosti Ježišovej, Jezuitov. Pozvanie predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislava Zvolenského na spoločnú cestu do Vatikánu prijali generálny biskup ECAV a predseda Ekumenickej rady cirkví na Slovensku Miloš Klátik, predseda ÚZŽNO Igor Rintel a viacerí ďalší významní predstavitelia židovskej komunity na Slovensku. Uskutočnila sa 4. – 7. apríla 2017.
Účastníci delegácie sa stretli s pápežom Františkom a prijal ich aj vrchný rabín Ríma Riccardo Di Segni. Obom odovzdali knižnú novinku, prvú časť sedem-zväzkového Komentára ku Knihe žalmov, ktorý okrem odborných textov biblistov obsahuje aj tradičné komentáre ranokresťanských a židovských učencov. Žaltár je v oboch náboženských tradíciách pokladnicou modlitieb a biblická literatúra je základom európskej kultúry.
Pápež František nadväzuje na myslenie emeritného pápeža Benedikta XVI., keď v 249. bode encykliky Evangelii gaudium pozýva kresťanov, aby spolu so židmi čítali texty hebrejskej Biblie a vzájomne si pomáhali objavovať bohatstvá Slova. Napriek rozdielom je tu istá komplementárnosť, ktorá to umožňuje. Rabínske výklady nie sú len dielom ľudskej múdrosti. Sú ovocím živého obojstranného vzťahu medzi Bohom a Izraelom, jeho ľudom, preto sú pre kresťanov prínosom a môžu z nich čerpať hodnoty pre vlastné obohatenie.
V následnej spolupráci medzi Teologickou fakultou TU a Židovským kultúrnym inštitútom sa začali každý semester konať prednášky programu Otvárame dvere. Pôvodne vznikol v roku 2013 vzdelávacími podujatiami v bratislavskej synagóge, kde rok predtým vzniklo Židovské komunitné múzeum. Prenesením aktivít na akademickú pôdu Teologickej fakulty sa program dostal na novú úroveň. Slávnostne ho otvoril a svojou osobnou prítomnosťou podporil Norbert Hofmann (sekretár pápežskej Komisie pre náboženské vzťahy so židmi).
V decembri 2018 slovenské komisie pre dialóg na katolíckej aj na židovskej strane – Komisia pre náboženské vzťahy so židmi pri KBS a Komisia pre dialóg s katolíckou Cirkvou pri UZ ŽNO – zorganizovali kolokvium Medzi Jeruzalemom a Rímom v bratislavskom Primaciálnom paláci, na ktorom sa zúčastnil Kurt kardinál Koch, predseda vatikánskej Komisie pre náboženské vzťahy so židmi. Počas kolokvia bola verejnosti prezentovaná nová publikácia Od Seelisbergu po Jeruzalem a Rím, ktorú zostavila Lucia Hidvéghyová a v slovenskom jazyku predstavuje základné dokumenty židovsko-kresťanského dialógu.
Vrcholným momentom židovsko-kresťanských vzťahov na Slovensku bola historická návšteva pápeža Františka 13. septembra 2021 na Rybnom námestí v Bratislave. Pri pamätníku holokaustu na mieste zbúranej neologickej synagógy sa stretol so zástupcami židovskej komunity a cirkvi. V historickom príhovore pápež vyjadril blízky vzťah k židovskej komunite. Odsúdil zahanbujúce zneužívanie Božieho mena v neľudskom konaní proti jej členom a pripomenul si pamiatku obetí holokaustu. Podporil židovsko-kresťanský dialóg na Slovensku, keď vyjadril „vôľu pokračovať v ceste zbližovania a priateľstva“.